Zaujíma vás ako vzniká konopné plátno? V tomto článku vás zoberieme na výlet do rumunského mestečka Falticeni, kde sa nachádza jediná zachovaná a produkujúca linka na spracovanie konopnej stonky až po výrobu látky.
V lete 2017 sme sa vybrali na okružnú cestu po Rumunsku. Pôvodný zámer bol navštíviť dielňu, kde vyrábajú materiál, ktorý používame. Nakoniec sme v tejto krajine strávili 2 týždne, precestovali v nej cez 4000 km a zažili sme pravú rumunskú atmosféru.
Nie je konopa ako konopa
Vráťme sa ale späť ku konope. Konopa siata má v Rumunsku veľmi hlboko zakorenenú históriu. Pestuje a spracováva sa bez prestávky od nepamäti. Táto úžasná všestranná rastlina má mnoho podôb. Pokiaľ hospodár pestuje na oleje alebo semienko, zvolí zväčša nižšiu odrodu s väčším výnosom semien. Na vlákno sa však pestujú vysoké odrody, ktoré v dospelosti narastajú do výšky až 6 metrov. Obrovskou výhodou konopy je jej 100%-ná využiteľnosť. Z takej 6 metrovej rastliny dostaneme okrem vlákna aj množstvo pazderia, ktoré sa používa, okrem iného, napríklad na výrobu konopného betónu. Konopa siata nám dáva najdlhšie a najpevnejšie vlákno spomedzi všetkých rastlinných vlákien. Na jej pestovanie sa nepoužívajú herbicídy ani pesticídy. Na spracovanie sa používa len voda aj to v malom množstve.
Keď niekto má kam s konopím
Na severe krajiny je hneď niekoľko pestovateľov, ktorí pestujú vysoké odrody. Keď konopa narastie, treba ju pokosiť. Následne sa musí oddeliť vlákno od stonky. To sa začína močením. V Rumunsku sa to robí dvoma spôsobmi. Stonky sa zviažu a nechajú cca 2 týždne na pospas klimatických podmienok, tak ako kedysi. Ďalší spôsob je močenie v nádržiach, kde sa konopa navozí a močí sa vo vode. Voda z týchto kadí sa ďalej používa ako výživná zálievka.
Keď je stonka už zmáčaná a vysušená, prejde tzv. dekortikátorom. Tento stroj stonku dokonale poláme na malé kúsky a tak sa vlákno od stonky ľahšie oddelí. Výslednými produktmi dekortikátora je teda vlákno v chumáčoch, pazderie a prach. Tieto chumáče vlákna putujú do česačky. Z pazderia sa napríklad stavajú konopné domy, a prach je skvelým materiálom na pelety. (Popri výrobe látky si môžeme postaviť dom a rovno si v ňom zakúriť 🙂 fantastické však?)
Cítili sme sa ako v múzeuKeď sme zbadali česačku, spadli nám sánky. Stará, monštruózna, a na prvý pohľad komplikovaná mašina nám naozaj zobrala dych. Funguje niekoľko desiatok rokov a ďalšie desiatky bude pracovať. Tak ako všetky stroje v tejto firme. Úlohou česačky je konopné chumáče vyčesať a oddeliť krátke a dlhé vlákna. Tie krátke sa používajú na laná, povrazy a hrubšie látky. Z dlhších vláken sa vyrábajú jemnejšie látky, z ktorých robíme oblečenie.
Po vyčesaní prechádza vlákno do pradiarenskej časti. Tu sa z vlákna stane priadza. Proces pradenia je komplikovaný, dochádza tu k niekoľkonásobnému vlhčeniu, sušeniu a prevíjaniu. Všetko robia stroje, no bez ľudskej obsluhy sa to nezaobíde. Ak je upradená priadza, znova sa niekoľkokrát previnie.
Na rad prichádza tkanie. V dielni sa nachádza hneď niekoľko tkacích strojov. Tiež už čo to pamätajú, no pracujú bezchybne. Počas tkania je nová látka niekoľkokrát kontrolovaná a upravovaná. Nakoniec sa presunie na pranie, mäkčenie a farbenie.
Prehliadku sme ukončili príjemným rozhovorom o minulosti, súčasnosti, o víziách, dostali sme zopár rád na našu cestu a spokojní sme sa rozlúčili. Bola to prvá návšteva, no určite nie posledná. Budeme ďalej rozvíjať našu spoluprácu, pretože to má zmysel. Aj pre vás, pre prírodu, budúcnosť.
Fotogaléria
Content retrieved from: https://hoja-hemp.sk/blog/ako-sa-vyraba-konopna-latka/.
